História makaróniek

Rozmarné, hravé, elegantné a dekadentné zároveň. Presne také, ako francúzska kráľovná Mária Antoinetta, ktorá ich milovala. Preferovanú dcéru Márie Terézie v počiatkoch jej panovania vo Francúzsku veľmi obdivovali. V čase rozkvetu svojou krásou a štýlom diktovala módu celej Európe. Keďže okrem neviazanej zábavy a milostných škandálov, ktorých bola často protagonistkou, zbožňovala aj makarónky, tie patrili dlho medzi obľúbené dezerty aristokracie.

Modernú verziu makaróniek t.j. dva korpusy spojené krémovou náplňou začal používať začiatkom minulého storočia cukrár Pier Desfontaines, ktorý pracoval pre výrobu Ladurée v Paríži.

Makarónky okrem toho, že sú vynikajúce, sú aj zábavné. Svojim tvarom a farebnosťou priam vyzývajú na vytváranie najrozličnejších atraktívnych kreácií.

Vo všeobecnosti prevláda názor, že makarónky majú svoj pôvod vo Francúzsku. V 18. storočí ich vraj vymysleli francúzske mníšky v kláštore Dames du Saint – Sacrement di Nancy. Iný, menej známy zdroj ale udáva, že makarónky vznikli v talianskych Benátkach ešte oveľa skôr - v 16. storočí a že ich do Francúzska priniesla v roku 1533 Katarína Medicejská ako kráľovský dezert na svoju svadbu s Henrichom II. Aj názov MAKARÓNKY pripomína talianske slovo “maccarone”, odvodené od slovesa “ammaccare” drviť, mlieť, tĺcť. V prospech Talianov vyznieva aj fakt, že napriek tomu, že existujú dva spôsoby prípravy: taliansky a francúzsky, významný francúzsky výrobca makaróniek ich v Paríži robí náročnejším, talianskym spôsobom t.j. pripravuje cukrový rozvar zohriaty na 118°C, ktorý prilieva do snehu z bielok. Korpusy tak získajú vláčnejší stred v porovnaní s tými pripravenými zjednodušenou, francúzskou metódou. Pomyselný spor medzi IT a FR o pôvode makaróniek ale nie je dôležitý. Ak pripustíme, že vznikli na území dnešného Talianska, Francúzom patrí uznanie za nemenej významný počin – urobili im takú publicitu hraničiacu s hystériou, že sa makarónky stali doslova hitom a v súčasnosti sa presadili už prakticky po celom svete.

Makarónky sú dnes symbolom vrcholu cukrárskeho umenia. Úhľadne uložené do škatuliek rôznych tvarov a veľkostí, rafinovane zabalené, ozdobené, previazané stuhou tak, aby čo najviac vynikla ich jedinečnosť. Sú ideálnym malým darčekom aj pre náročných priateľov, či obchodných partnerov. Povrch korpusu makarónky musí byť chrumkavý, hladký, lesklý, vodorovný. Trhliny, bubliny, šikmý sklon a akékoľvek iné defekty sú neprípustné. Noha nesmie byť spálená, príliš vysoká ani nízka, alebo vydutá. Jej veľkosť závisí od spôsobu pečenia, nastavenej teploty, ale aj od správne našľahanej hmoty. Ani veľa, ani málo.

Atraktívnosť tohto dezertu zvyšuje aj nespočetné množstvo farieb a chutí. Od vanilkovej cez čokoládovú, jahodovú, citrónovú, pistáciovú, orieškovú až po chuť levandule, ruže, slaného karamelu a rôzneho exotického ovocia. K unikátnosti makaróniek prispieva aj fakt, že nie sú ľahko dostupné, pretože ich príprava je komplikovaná a tak sa v domácnostiach bežne nerobia a nikdy ani nerobili.

Keď som makarónky robila po prvý raz, aj keď neboli úplne dokonalé, celkovo vyzerali veľmi slušne. Nechápala som, prečo okolo nich robia všetci takú vedu. Neskôr, keď som chcela vychytať muchy a prešla dopodrobna dostupné informácie, zistila som, že ma len postretlo začiatočnícke šťastie. Čím viac som sa snažila, tým to bolo horšie. Existuje množstvo hotových zmesí, ktoré uľahčujú prácu. Skúšala som ich aj ja, ale výsledok ma vôbec nepresvedčil. Preto prísne dodržiavam tradičné postupy.